Vzdelávanie, ktoré vám umožní poučno-zábavnou formou prostredníctvom príbehu spoznať činnosť mozgu, jeho vývinové etapy a funkčný systém a vďaka tomuto poznaniu eliminovať možné závislostí akéhokoľvek druhu.
MODUL 1: Vítame vás v kurze "Príbeh o mozgu"
Video 1 – Ako môže veda ovplyvniť budúcnosť verejnej politiky
Aby sme zlepšili zdravie dospelých, musíme zabezpečiť, aby všetky deti bez ohľadu na zázemie, pôvod a životné okolnosti boli obklopené pozitívnymi skúsenosťami a zážitkami – a musíme zakročiť kvôli deťom, ktoré zažívajú nepriaznivé udalosti v detstve.
Pokračujúci pokrok vo vede o učení, v biológii nepriaznivých udalostí z detstva, a vo výsledkoch intervenčného výskumu, poskytuje neobvyklú príležitosť posunúť sa smerom k novému a efektívnejšiemu politickému prostrediu, ktoré sa riadi špičkovými znalosťami a je založené na spoľahlivej praxi. Doktor Jack Shonkoff, riaditeľ Centra pre rozvoj dieťaťa na Harvardskej univerzite, vysvetľuje, že prvým krokom je uvedomenie, že výsledky v oblasti zdravia a vzdelávania a sociálne a ekonomické výsledky sú založené na rovnakom vedeckom výskume.
Video 2 – Výzvy pre tvorcov politiky
Doktor Jack Shonkoff zistil, že prvotné skúsenosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní mnohých výsledkov, a skúma kľúčové výzvy, ktoré stoja na priesečnici vedy a politiky.
Video 4 – Stručný úvod k vývinu mozgu – Príbeh o mozgu
Toto video, ktorého cieľom je zapojiť aj verejnosť, a ktoré bolo vytvorené iniciatívou Alberta Family Wellness Initiative (AFWI) so vstupnými údajmi z inštitútu FrameWorks Institute, opisuje základný príbeh o vývine mozgu na to, aby sa verejnosť zamyslela nad tým, ako sa deti vyvíjajú a ako veľmi na tom záleží.
MODUL 2: Štruktúra mozgu – Ako sa vyvíja mozog
Video 1 – Stručný úvod k vývinu mozgu – Vytváranie štruktúry
V tomto videu, ktorého cieľom je zapojiť aj verejnosť, a ktoré bolo vytvorené iniciatívou Alberta Family Wellness Initiative (AFWI) so vstupnými údajmi z inštitútu FrameWorks Institute, sa využíva metafora "architektúra" (štruktúra) mozgu pre objasnenie procesu pri vývine mozgu.
Video 5 – Skúsenosti vylaďujú vývin mozgu
Kvalita prežitých skúseností v detstve ovplyvňuje výsledky
Skúsenosti, ktoré zažijeme v detstve, budú mať vplyv na to, ako sa budú využívať naše mozgové okruhy: vysoko kvalitné skúsenosti posilnia dôležité kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, ktoré sú nevyhnutné pre učenie, budovanie dôverných vzťahov a dosiahnutie pozitívneho dlhodobého zdravia, a tiež vytvoria pevný základ pre ďalší vývin. Deti, ktoré nemajú takéto isté možnosti alebo sú vystavené negatívnym skúsenostiam, ako napríklad týranie alebo sú svedkami domáceho násilia, majú pri porovnaní často horšie dlhodobé zdravie. Týmto spôsobom môže mať kvalita štruktúry mozgu závažný vplyv na naše dlhodobé zdravie počas celého života. Okrem toho schopnosť mozgu meniť sa a prispôsobovať sa skúsenostiam - tzv. plasticita - sa s pribúdajúcim vekom znižuje, takže načasovanie skúseností je pre vývin mozgu tiež zásadne dôležité.
Akonáhle sa vytvoria prepojenia v konkrétnom mozgovom okruhu, mozog tieto prepojenia zdokonalí na základe prežitých skúseností: prepojenia, ktoré sa používajú najčastejšie, sa stanú veľmi silnými a odolnými voči zmenám, a tie, ktoré sa používajú najmenej, slabnú a nakoniec sa stratia. Toto je obvyklý vývinový proces nazývaný prerezávanie, ktorý mozgu umožňuje v priebehu času vytvárať účinnejšie obvody.
V tomto videu doktorka Judy Cameron z Pittsburghej univerzity vysvetľuje, ako rôzne typy zážitkov ovplyvňujú vyvíjajúci sa mozog.
MODUL 3: Vlastnosti génov – Ako vplýva vzájomné pôsobenie medzi génmi a prostredím na štruktúru mozgu a aké to má následky
Video 6 – Mozgy detí sa vyvíjajú v sociálnom kontexte
Doktorka Judy Cameron z Pittsburskej univerzity vysvetľuje, ako nám štúdie na opiciach pomáhajú objasniť, ako môže zanedbávanie narušiť proces vývinu mozgu. Pri porovnaní opíc, ktoré boli odlúčené od ich matiek v rôznych časových obdobiach počas vývinu s tými opicami, o ktoré sa počas celého detstva starala ich matka, boli vedci schopní určiť jasné rozdiely v expresii génov a neskoršom sociálnom správaní.
MODUL 4: Pinp-Pongové interakcie – Ako vplývajú sociálne interakcie na štruktúru mozgu
Video 1 – Stručný úvod k vývinu mozgu – Interakcia "ping-pong"
V tomto videu, ktorého cieľom je zapojiť aj verejnosť, a ktoré bolo vytvorené iniciatívou Alberta Family Wellness Initiative (AFWI) so vstupnými údajmi z inštitútu FrameWorks Institute, sa využíva metafora "ping-pong" pre vysvetlenie, ako sociálne interakcie budujú zdravú štruktúru mozgu.
Video 3 – Načasovanie raných skúseností ovplyvňuje expresiu génov
Bábätká sú od svojich prvých okamihov schopné nadviazať sociálnu interakciu, a trvalé väzby, ktoré si vytvoria so svojimi opatrovateľmi, sú základom, od ktorého sa odvíja celý budúci vývin mozgu. Doktorka Heather Hendersonová z Univerzity of Miami v tomto videu vysvetľuje sociálny kontext vývinu mozgu u bábätiek.
Video 4 – Ako pozorní opatrovatelia budujú u detí zdravé mozgové okruhy
Doktorka Judy Cameron z Pittsburskej univerzity nadväzuje na príbeh o ranom vývine mozgu tým, že opisuje, ako interakcia "ping-pong" alebo "podaj a vráť" buduje nervové spojenia alebo okruhy. V tomto procese kladie dôraz na úlohu pozorných a vnímavých dospelých. Doktorka Cameron opisuje osvojovanie si jazyka a gramotnosti ako príklady zručností, ktoré spolu so sociálnymi a emocionálnymi zručnosťami vytvárajú základ pre učenie sa a následný osobnostný vývoj.
Video 5 – Faktory, ktoré ovplyvňujú kvantitu a kvalitu sociálnych interakcií
V tomto videu doktorka Heather Hendersonová vysvetľuje, ako viacero faktorov ovplyvňuje kvantitu a kvalitu sociálnych interakcií u detí. Povaha dieťaťa, duševné ochorenia rodičov a starostlivosť, ktorá je poskytovaná mimo domova, môžu ovplyvňovať to, ako často sa deti zapájajú do sociálnych interakcií, a môžu vplývať aj na ich kvalitu.
MODUL 5: Toxický stres - ako nepriaznivé udalosti v detstve ovplyvnia štruktúru mozgu
Video 1 – Stručný úvod k vývinu mozgu – Toxický stres
V tomto videu, ktorého cieľom je zapojiť aj verejnosť, a ktoré bolo vytvorené iniciatívou Alberta Family Wellness Initiative (AFWI) so vstupnými údajmi z inštitútu FrameWorks Institute, je objasnené, ako rôzne druhy stresu vplývajú na vyvíjajúci sa mozog.
Video 3 – Tri rôzne reakcie na stres
Doktorka Judy Cameronová z University of Pittsburgh vysvetľuje rozdiely medzi pozitívnym, tolerovateľným a toxickým stresom a tiež to, ako každý z nich ovplyvňuje vyvíjajúci sa mozog. Každý druh stresu ilustruje príkladmi a opisuje najbežnejšie druhy toxického stresu, ktoré sa vyskytujú v krajinách západného sveta.
Video 4 – Reakcia na stres u detí je kompenzovaná podporujúcimi vzťahmi
Vysoká hladina stresových hormónov vrátane kortizolu poukazuje na to, že mozog a telo zažívajú zvýšenú stresovú reakciu. V tomto videu doktorka Megan Gunnar z University of Minnesota prednáša o výskume stresových reakcií batoliat a detí v stresových situáciách. Zistila, že intenzita stresových reakcií sa líši v závislosti od citovej väzby medzi rodičom a dieťaťom: u detí s bezpečnou citovou väzbou zostáva hladina kortizolu nízka aj v stresových situáciách; u detí, s neistou citovou väzbou je hladina kortizolu v tých istých stresových situáciách zvýšená.
MODUL 6: Letiskový dispečing – Vytváranie exekutívnych funkcií a samoregulačných schopností
Video 1 – Stručný úvod k vývinu mozgu – "Letiskový dispečing"
V tomto videu, ktorého cieľom je zapojiť aj verejnosť, a ktoré bolo vytvorené iniciatívou Alberta Family Wellness Initiative (AFWI) so vstupnými údajmi z inštitútu FrameWorks Institute, sa využíva metafora "letiskového dispečingu" pre objasnenie toho, ako presne fungujú exekutívne funkcie.
MODUL 12: Vplyv nepriaznivých udalostí z detstva na posttraumatickú stresovú poruchu a depresiu
Video 1 – PTSD v súvislosti s nepriaznivými udalosťami v detstve (ACEs)
Posttraumatická stresová porucha (PTSD) je spájaná so základným súborom príznakov, ktoré sa môžu značne líšiť medzi jednotlivými osobami ako aj u samotných jednotlivcov, pričom tieto príznaky nie vždy vystihujú zložitosť reakcií na traumu v detstve. Doktorka Ruth Laniusová z University of Western Ontario opisuje dlhodobé psychologické dopady spojené s nepriaznivými udalosťami z detstva (ACEs), ktoré môžu zahŕňať nielen posttraumatickú stresovú poruchu, ale aj závislosť na návykových látkach, poruchy príjmu potravy, sebapoškodzujúce správanie a ďalšie duševné ochorenia.
Video 2 – Emočná regulácia pri PTSD
V tomto videu sa doktorka Ruth Laniusová zaoberá neurobiológiou posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá vplýva na prefrontálnu kôru a amygdalu, a vysvetľuje, prečo sa táto porucha často vyznačuje nadmernou aj nedostatočnou emočnou reguláciou.
Video 3 – PTSD a nefunkčnosť vo vzťahoch
Posttraumatická stresová porucha (PTSD) podmienená nepriaznivými udalosťami v detstve (ACEs) je sprevádzaná celým radom problémov v medziľudských vzťahoch vrátane sociálnej izolácie a problémov s výchovou detí. Doktorka Ruth Laniusová opisuje neurobiológiu sociálnych emócií (ktoré odlišuje od nesociálnych emócií) a vysvetľuje, prečo ľudia s komplexnou posttraumatickou stresovou poruchou majú problémy so zvládaním emócií v sociálnej oblasti. Rozoberá problémy v medziľudských vzťahoch, ktoré môžu byť dôsledkom narušeného zvládania emócií, a vyhodnocuje dôsledky týchto ťažkostí z hľadiska psychoterapie a sociálnej podpory pre pacientov trpiacich PTSD.
MODUL 15: Vplyv toxického stresu, závislosti a depresie na rodičovstvo a výchovu detí
Video 1 – Úloha systému citovej väzby pri vývine dieťaťa
Citová väzba, ktorá sa vytvára medzi rodičom a dieťaťom, by mala fungovať ako systém regulácie stresu: vnímavý a pohotovo reagujúci rodič je nevyhnutný na to, aby pomohol dieťaťu zvládať stres a aby si dieťa vytvorilo pozitívny vnútorný pracovný model sveta a jeho miesta v ňom. Doktorka Linda Mayesová z Yale School of Medicine vysvetľuje, prečo dieťa prežíva toxický stres, ak mu rodič nedokáže sprostredkovať tento pozitívny vnútorný pracovný model, a ako je možné použiť teóriu citovej väzby pri tvorbe intervencií pre rodičov.
Video 2 – Neurobiológia rodičovstva (1. časť)
Vieme, že rodičovstvo má zásadný vplyv na vývin mozgu dieťaťa, ale ako ovplyvňuje rodičovstvo neurobiológiu dospelého človeka? Doktorka Linda Mayesová opisuje, aký vplyv má novonarodené dieťa na mozog rodiča, a to najmä na tie oblasti mozgu, ktoré súvisia s odmenou, sebakontrolou, reguláciou stresu a toleranciou voči stresu. Štúdie nervových reakcií na podnety bábätka preukazujú, že rodičovské skúsenosti rýchlo menia okruhy odmeňovania, stresu a pamäte v mozgu. Doktorka Mayesová uvádza tieto výsledky a poukazuje na to, že toto krátke časové obdobie rýchleho učenia sa na základe skúseností je príležitosťou na intervenciu pre rodičov, ktorí majú problémy s riadením týchto systémov.